S touto výzvou som sa pohrával asi najdlhšie, lepšie povedané takmer celý svoj život. V minulosti, keď bolo tetovanie skôr o nejakom nápise, alebo amatérskom obrázku vytetovanom v provizórnom prostredí „na kolene“, prípadne v ústave na výkon trestu mi tetovanie na ľuďoch pripomínalo skôr označovanie dobytka na uchu. Tetovania boli škaredé a neprofesionálne.
Neskôr tu vznikali tetovacie štúdia (salóny) a práca týchto ľudí bola profesionálna. Začal sa používať farebný atrament a obrázky, ktoré sa dali takto vytetovať už pripomínali fotografie.
Niekedy v tomto období som sa začal pohrávať s myšlienkou, či áno a že sa mi to začína aj páčiť. Neskôr z toho či áno/nie ostalo skôr, že čo (motív). Roky ubiehali, rozhodnuté už bolo, nakoniec aj vybrané. A opäť otázka, kde (miesto). Ale to sa podarilo vybrať veľmi rýchlo, mal som predstavu/podmienky. S výberom štúdia poradili skúsenosti iných. Výsledok máte možnosť vidieť na fotografiách a videu.
(video bude …)
A ešte menšia reklama – myslím si že zaslúžená. Za realizáciu ĎAKUJEM – MAX ART TATTOO
