Po nastúpení do kabínky určenej pre 8 ľudí vyrazí na svoju asi 7-8 minút dlhú jazdu v maximálnej výške 50 metrov nad zemou. Jazda je plynulá, necítiť žiadne kolísanie, iba prechod cez zavesenie na stožiaroch. Ponúka sa naozaj krásny panoramatický výhľad na obe strany asi 300 metrov širokého „pobrežia“, ktoré z jednej strany obmýva jazero a z druhej strany Čierne more. Pod lanovkou sa nachádza promenáda s pešou zónou, neďaleko ešte aj cestná komunikácia.

Na cestu späť vyrážame o niekoľko hodín neskôr, čakali sme na západ slnka. Je potrebné zakúpiť lístky a ide sa „domov“. V kabínke bez klimatizácie už nie je tak horúco. Môžem si vychutnať výhľady, fotografovať a kamerovať.

Moja cesta začala zo severnej strany, vyrážal som z mestečka Sibiu. Za ceduľou označujúcou cestu 7C – Transfăgărăşan sa predo mnou ukázala majestátnosť tohto pohoria, cesta postupne naberala na stúpaní, až nakoniec prišlo na množstvo zákrut, s výhľadom do údolia a na opačnej strane sa ukazovala cesta, ktorú bolo potrebné ešte absolvovať k vrcholu.

Na vrchole sa to hemží predajnými stánkami, parkoviskom, reštauráciami, lanovkou (ktorá v čase návštevy nepremávala) a čo by tu človek isto nečakal, tak aj krásnym jazerom. Čo ale viac prekvapilo, bola náhla zmena počasia a zo zamračenej oblohy začali padať krúpy. Takže do auta, a vyraziť – smer tunel (skryť sa pred krúpami) a zostupovať južnou trasou.

Po prechode tunelom sa počasie veľmi nezmenilo, postupne pri zostupe dážď ustál. Táto trasa bola z môjho pohľadu menej zaujímavá, možno preto, že už som išiel smerom dole a tie zákruty už človek vníma ináč (skôr je to už brzdení). Každopádne to bolo vyvážené nádhernými výhľadmi, aj keď je táto časť dlhšia a viac-menej sa vinie okolo jazera Lacul Vidraru. Na ceste máte možnosť najesť sa v príjemnej reštaurácii v korunách stromov. Všade sú tabule s upozornením na prítomnosť medveďov. Neviem či vplyvom počasia, som mal to šťastie až tesne pred hrádzou, ktorá poskytuje krásny panoramatický výhľad. Pokračujem však ďalej po ceste 7C. Nakoniec predsa len, podarilo sa mať osobný kontakt aj s mackom, ktorý si pekne prišiel vziať pochúťku k autu. Ďalšia krátka zastávka už len v obci Căpățânenii Ungureni, kde oproti sebe nájdeš Drakulov hrad (nie ten z románu v meste Bran) a reštauráciu. A môže sa pokračovať do prístavného mesta Constanța.

Musím povedať, že rekonštrukcia sa vydarila. K bani sa dá dostať jednoducho autom, k dispozícii sú platené parkoviská. Do bane vstupujete jedným z dvoch možných vchodov, ja som si vybral „nový“ vstup A – Intrarea principală Durgău už pri online rezervácii vstupeniek. Po úvodnom krátkom schodisku sa dostávame na terasu resp. galériu nad Rudolfovým tunelom odkiaľ je krásny výhľad na všetko, čo Ťa po zostupe na nižšie podlažia čaká, zároveň sa tu nachádza aj banské múzeum.

Dole sa dá dostať po schodoch (13 poschodí – 172 schodov), alebo jednoducho výťahom. Pri mojej návšteve sa na výťah v oboch smeroch čakalo približne 30 minút, veľkosť kabínky je 7 ľudí.

Po vstupe do samotného Rudolfovho tunela Vás osloví množstvo atrakcií od detského ihriska, minigolfu, bowlingu, stolného tenisu, amfiteátra až po obrovské „Ruské kolo“ s výškou 20 metrov. To je samozrejme za menší poplatok. Prichystajte si „cash“, platba kartou nie je možná.

Keď už máte všetky atrakcie za sebou, odporúčam zostup ešte nižšie, do tzv Tunela Terézia. Opäť je k dispozícii výťah, tentokrát s kapacitou kabíny 4 osoby, alebo schodisko. Vyberám si schody, po niekoľkých metroch/schodoch ale ľutujem, schodisko je drevené a úzke. Navyše obojsmerné.

Keď sa konečne dostaneme úplne dole, čaká nás prechod dreveným mostom ponad jazierko a dych berúci výhľad na ostrovček v strede jazera. Pri pohľade smerom hore, si človek uvedomuje majestátnosť tohto priestoru. Ešte krajší výhľad je z paluby prenajatého člna.

Zo soľnej bane vychádzam na povrch krásne „vychladený“, sadám do rozhorúčeného auta a vyrážam na cestu do mestečka Sibiu, kde trávime prvú noc v Rumunsku. Zároveň je to aj náš východiskový bod pred zajtrajšou cestou na Transfagarasan.